Pečovská Nová Ves je nesmierne bohatá na pamiatky. Okrem barokového kostola, klasicistickej synagógy, či kaplnky sa tu zachovalo veľké množstvo kaštieľov a kúrií. Taká koncentrácia pamiatok je unikátna.
Táto historicky významná obec bola už v stredoveku sídlom šľachticov, no až začiatkom novoveku sa stala strediskom panstva, čo spôsobilo potrebu výstavby zemepanského sídla. Postupným delením majetkov a roztrieštením rodu vznikali ďalšie a ďalšie šľachtické rezidencie. Najstarším doteraz zisteným z týchto objektov je tzv. Ringov kaštieľ.
Kaštieľ predstavuje renesančnú trojpodlažnú stavbu s hranolovou vežou. Objekt s voľným priestranstvom v okolí ohraničuje kamenný múr. Kaštieľ bol vybudovaný najskôr v rozmedzí rokov 1556-1563 rodom Péchy.
Už hneď v roku 1563 sa v archívnych materiáloch spomína kúria – šľachtické sídlo, ktorú vlastnil Gašpar Péchy v Pečovskej Novej Vsi. Kamenná šľachtická rezidencia bola teda vystavaná v rokoch 1556-1563, čo je dostatočne dlhá doba na realizáciu výstavby. Je len veľmi málo pravdepodobné, že objekt vybudovali predchádzajúci majitelia obce (rod Tarczay), keďže takáto významná kamenná stavba by určite bola uvedená v donačnej listine z roku 1556, resp. jej ďalších potvrdeniach.
Na tráme z dreveného stropu v kaštieli sa zachoval nápis predstavujúci dátum 20. júna 1649.
Od19. storočia už kaštieľ nebol zrejme reprezentačným sídlom rodu Péchy, ktorý objekt asi len prenajímali alebo využívali na iné (napr. hospodárske) účely. V období po prvej svetovej vojne bol neobývaný a využívaný ako sýpka, pričom pôsobil skôr dojmom „ruiny“. Vlastníkom bol ešte v prvých rokoch 1. ČSR Lázsló Péchy, no objekt bol potom predaný obchodníkom židovského pôvodu, ktorý o neho prišili počas druhej svetovej vojny. V tomto období bol objekt len mierne upravovaný, resp. opravovaný. Výraznejšie práce boli realizované v 60. rokoch 20. storočia. Za kultúrnu pamiatku bol objekt vyhlásený v roku 1963.
Dodnes sa tak zachoval objekt takmer bez zásahov, teda v stave ako vyzeral v 16. storočí. Hodnotné sú nielen ranorenesančné detaily, ale najmä stavba ako celok, keďže je veľmi ojedinelým typom u nás. Renesančný kaštieľ má okrem dochovaných vzácnych konštrukcií zo 16. storočia aj množstvo nielen cenných architektonických, ale tiež remeselných detailov a výtvarnú výzdobu. Klenby v interiéri zdobí geometrická štuková výzdoba, fasády sgrafitová výzdoba, či maľované okenné šambrány, zachovalo sa aj niekoľko pôvodných kovaní na historických výplniach otvorov.
V tesnej blízkosti kaštieľa sa zachovali ešte na vidiecke pomery ojedinelé stavby – menšie historické domy v radovej zástavbe, pochádzajúce najskôr z 19. storočia a slúžili pravdepodobne ako obydlie služobníctva.